Abstraktné umenie Bauhaus Digitálne umenie Freska Maľba Lazúra
Pojmy z oblasti umenia
Pre informácie kliknite na vybraný pojem
A
Technika maľby disperznými farbami na báze polyakrylových živíc a zmesi pigmentov, založená na vodnej báze. Akrylová farba je v čerstvom stave riediteľná vodou, v zaschnutom stave je vodeodolná.
Maľba realizovaná za pomoci a použitia vody. Pri takejto maľbe sú používané vodou riedené farby, ktoré vytvárajú dojem priezračnosti. Intenzitu takýchto farieb je možné meniť vrstvením.
Tlač mimo pôvodný náklad. Táto tlač je autorom podpísaná a označená najčastejšie skratkami E.A. (Edícia Autora), A.T. (Autorská Tlač). Počet autorských grafických listov by mal byť maximálne 5 – 10% číslovaného nákladu. Ide o tlač, pri ktorých autor skúša rôzne farebné tóny alebo stav štočku. Často si autor vytvorí niekoľko autorských výtlačkov pre svoj archív.
Výtvarná technika, ktorá dáva dvojrozmernému obrazu tretiu, priestorovú dimenziu. Dalo by sa povedať, že je trojrozmernou obdobou koláže. Začali ju používať dadaisti, neskôr aj surrealisti. Samotná plocha obrazu nie je realizovaná iba samotnou maľbou, ale naviac sú využívané rôzne technologické postupy ako lisovanie, viazanie, zváranie či nitovanie.
Kultúrne a umelecké hnutie prvej polovice 20. storočia. Avantgardné umenie je etapa vo vývoji moderného umenia, ktoré je poslednou fázou novodobého umenia. Predchádzajúcou etapou vo vývoji umenia bola moderna, ktorá bola spájaná s antitradicionalizmom a spoločenskou revoltou.
B
Označenie historického obdobia a umeleckého slohu, ktorý mu dominoval. Tento sloh má pôvod okolo roku 1600 v Ríme. V Európe prevládal v 17. a vo veľkej časti 18. storočia. Barok možno považovať za medzistupeň medzi renesanciou a moderným vekom, mohol by sa javiť ako ďalšia fáza vývinu umenia.
Starobylá remeselná technika využívaná pri zdobení a farbení rôznych predmetov, najmä textílií. Podstatou batiky je prekrývanie miest, ktoré si majú zachovať svoju pôvodnú farbu. Ostatný nezakrytý povrch predmetu sa potom zafarbí a po zaschnutí sa krycí materiál opatrne odstráni. Výsledkom sú zaujímavo zafarbené ornamenty, ktoré zachovávajú obrys pôvodného vzoru.
D
Avantgardný umelecký smer. Po expresionizme sa stal veľmi obľúbený dadaizmus, ktorý vznikol vo Švajčiarsku a medzi rokmi 1916 – 1923 bol veľmi populárny. Vznikol ako revolta skupiny umelcov rôznych národností proti vojnovým hrôzam. Dadaizmus bol prostriedok ako vyjadriť zmätok a strach z vojny, zároveň však toto hnutie nehľadalo žiadne východiská (východiskom bol nezmysel) a tak dadaizmus skĺzal až k nihilizmu. Pre jeho diela je charakteristická úmyselná nerozumnosť a odmietnutie prevažujúcich štandardov umenia. Propagovali totálnu anarchiu v živote aj v kultúre, absolútnu slobodu tvorby a umenia zbaveného sociálnej funkcie. Podľa dadaistov nebol dadaizmus umelecký smer, ale jeho opak. Dadaizmus ignoroval estetiku, snažil sa, aby diela nemali žiadny význam a aby výklad diel bol celkom závislý od diváka.
Lacnejšia technika zdobenia menších predmetov farebnými výstrižkami z papiera a ich nalepovaním, niekedy doplnená maľbou. Výstrižky sú zostavované a následne nalepené na natretý alebo prípadne pozlátený povrch. Ako dekupáž (trojrozmerná koláž) je označované lepenie identických dielikov vo vrstvách. Predmety zdobené touto technikou boli nájdené v hrobkách východosibírskych nomádov odkiaľ sa v 12. storočí rozšírili do Číny a v 17. storočí do Talianska.
Z francúzskeho slova „drap“, (látka, súkno) sa využíva pri výtvarnom umení jednak pri použití textilných látok na umelecké zdobenie, a takisto v umeleckom stvárnení látok pri maľbe, pri nástennej maľbe, v rezbárstve a súkenárstve, prípadne pri kresbe zátišia.
E
Maliarska technika, pri ktorej sa ako farbiace médium používa roztavený farebný vosk. Nástrojom na maľovanie sú rozohriate kovové paličky, alebo špeciálne vyhrievané perá, prípadne tzv. enkaustické žehličky. Metóda farbenia je známa už z čias 100 – 300 rokov pred Kristom, tzv. Fajjúmských portrétov z Egypta. V staroveku sa používal včelí vosk zmiešaný s farebnými pigmentami a práškovým kovom. Roztavený vosk sa nanášal na pripravený drevený podklad.
Vrstva sklovitej látky na kove, keramike a pod. majúca ochranný alebo ozdobný účel.
Moderný európsky umelecký smer. Vznikol ako protiklad impresionizmu a naturalizmu, čiže odmietol umenie zobrazujúce skutočnosť aj umenie, ktoré sa snažilo sprostredkovať skutočnosť pomocou dojmov. Jeho hlavným cieľom je vyjadriť vlastné zážitky a vlastné pocity bez ohľadu na akékoľvek konvencie. Pre zvýšenie efektu zážitku často dochádza k deformácii reality. Tento smer sa väčšinou nezaraďuje k avantgardným smerom.
Klasicistický štýl vo Francúzsku v období vlády Napoleona Bonaparte (asi 1800 – 1830). Rýchlo sa rozšíril po celej Európe až do Ruska, kde sa udržal najdlhšie. Grécke, rímske tiež egyptské tvary a ozdobné motívy boli Napoleonovými architektmi (Percier, Fontaine) využité a pretvárané do uceleného slohu zdôrazňujúceho triezvu jednoduchosť a ušľachtilú prostotu. Architektúra sa usiluje o monumentálny účinok, interiéry bývajú farebne úsporné (biela, čierna, zlato), nábytok z ebenu s mosadznými ozdobami.
F
Upravený (sušený) ľanový olej, prípadne nariedený ľanový olej (napúšťacia fermež) so zvýšenou vysychavosťou, slúžiaci ako spojivo náterových látok. Používa sa na penetráciu dreva, betónu a pod. na následné nátery farbou. Fermež slúži predovšetkým na napúšťanie nasiakavých podkladov, na zníženie nasiakavosti ďalších náterov a pre dobrú priľnavosť ďalších náterových vrstiev. Ako samostatný, finálny náter nie je vhodná.
Umenie ktoré znázorňuje rozpoznateľnú prírodu, predmety a postavy. Opak abstraktného umenia.
Opak vernisáže, teda slávnostné uzatvorenie výstavy.
Technika nástennej maľby zhotovovaná na vlhkej omietke. Minerálne pigmenty rozomleté vo vápennej vode sa nanášajú priamo na čerstvú omietku na stene tak, že sa farby musia
vsiaknuť do podkladu. Freska je jednou z najtrvalejších nástenných maliarskych techník.
Prípravok, ktorý slúži na ustálenie vrstvy kresby.
Avantgardný umelecký smer prvých desaťročí 20. storočia najmä v literatúre, výtvarnom umení, architektonickom a hudobnom umení. Smer sa čiastočne prelínal s expresionizmom, kubizmom a abstraktným umením a išlo o reakciu na naturalizmus, historizmus a eklekticizmus. Pre tento smer je charakteristické odmietanie všetkých dovtedy platných kultúrnych a umeleckých hodnôt. Tým sa futurizmus stal hnutím, ktoré odmietalo akúkoľvek tradíciu. Jeho cieľom bolo ukázať modernú uponáhľanú a rušnú dobu, ktorú nekritizoval, ale ktorá sa mu nepáčila.
G
Kultúrna inštitúcia, ktorá zhromažďuje, vedecky spracováva a vystavuje diela starého i moderného umenia (maliarstvo, sochárstvo a grafika).
Zbierka sochárskych diel.
Maľba vytvorená prevažne jednofarebne, väčšinou v odtieňoch sivej (z francúzskeho gris = sivý). Napodobňuje reliéf. Grisaille nemusí byť určená len na výzdobu, ale môže ísť o prvú fázu olejovej maľby alebo o rytinovú predlohu. Výraz znamená tiež jednofarebnú maľbu na emaili alebo na skle.
Druh výtvarného umenia, ktorý prenáša kresbový prejav do hmoty a technologickým postupom ho rozmnožuje do formy grafických listov. Pojem grafika pochádza z gréckeho slova „grafein“, čo znamená kresliť. V širšom zmysle pod týmto pojmom rozumieme transportovanie videných, alebo zažitých foriem do sústavy línií, bodov a plôch. V užšom zmysle je to tvorivé prehodnotenie umelcovej voľnej kresby remeselným spracovaním v príslušnom materiáli, s cieľom vytvoriť jeden alebo viac odtlačkov.
Reprezentácia hudby prostredníctvom použitia vizuálnych symbolov mimo oblasti tradičnej notovej osnovy. Grafická notácia sa stala populárnou v 50. rokoch 20. storočia a možno ju použiť buď v kombinácii s tradičnou notovou osnovou alebo namiesto nej. Grafický zápis bol vo svojej koncepcii ovplyvnený súčasnými výtvarnými trendmi, ktoré do hudby vnášali štýlové zložky moderného umenia.
H
Tlačová forma pre tlač z hĺbky. Charakterizovaná je tým, že tlačové prvky sú zahĺbené pod úroveň netlačiacich miest. Po nanesení a zotretí prebytočnej farby stieracím nožom, sa odtlačok získa spravidla priamym prenosom na papier za účinku tlaku. Hĺbkotlač je technika, ktorá umožňuje získať špičkovú kvalitu plnofarebných ilustrácií. Výroba tlačovej formy je náročná a preto sa používa pre vysoko nákladovú tlač. Podstata tlače z hĺbky spočíva v tom, že línie alebo body kresby sú vyhĺbené pod úroveň povrchu tlačovej formy, obvykle hladkej kovovej dosky. Do týchto priehlbín vniká hĺbkotlačová farba, ktorá sa potom z ostatného povrchu formy stiera. Pri tlači je veľkým tlakom tlačového stroja papier pri tlači vtlačený do rýh, odkiaľ prijíma farbu.
I
Maliar, ktorý zdobil pergamenové rukopisy iniciálami, miniatúrnou marginálnou výzdobou, miniatúrami na okrajoch listov i celostránkovými obrazmi.
Náboženský obraz využívaný najmä v oblasti východného kresťanstva v pravoslávnej alebo gréckokatolíckej cirkvi. Hlavným námetom je vyobrazenie náboženského života a života Ježiša Krista, Bohorodičky a svätcov a výjavy z ich života. Na vyhotovovanie ikon je prísne stanovený kánon. Ikony boli najprv písané na dreve, základ farieb bol vosk, neskôr sa písali temperami. Ikony majú veľký symbolický význam. Dôležitým poznatok je, že ikony sa nekreslia, ikony sa píšu. Symbolika farieb: modrá-ľudská farba, červená-kráľovská farba, zlatá-najdôstojnejšia farba, symbolizuje Božiu milosť. Každá ikona má svoje vnútorné svetlo, postava nikdy nevrhá tieň. Základ ikony je tmavá farba, až neskôr sa ikona farbí, zosvetľuje.
V pravoslávnom a gréckokatolíckom chráme stena s tromi vchodmi zdobená ikonami, oddeľujúca oltárny priestor al. apsidu od lode.
Dielo, ktoré vzniklo na základe kombinácie dvoch alebo viacerých umeleckých postupov, techník či médií. Jej cieľom je reagovať na daný priestor a ponúknuť návštevníkovi nový pohľad, novú skúsenosť na okolité architektonické prostredie.
K
Výtvarné umenie súvisiace s písaním písma, krasopis, umenie pekne písať alebo kaligrafický prejav na grafickom liste. Ide o návrh a realizáciu písma pomocou nástroja so širokými hrotmi, štetcom alebo inými písacími nástrojmi. Súčasná kaligrafická prax sa dá definovať ako umenie dávať formu znakom expresívnym, harmonickým a zručným spôsobom.
Oblepovanie predmetu trhanými alebo strihanými pásikmi papiera (noviny, časopisy) tapetovým lepidlom v niekoľkých vrstvách na seba podľa toho, akú pevnosť či hrúbku kašírovaného predmetu potrebujeme dosiahnuť.
Úmyselne skreslené a prehnané zobrazenie osoby alebo javu. V literatúre je to presnejšie charakteristika, v ktorej sa hyperbolizujú vlastnosti človeka, a to vonkajšie, vnútorné, povahové alebo charakterové.
Výtvarná technika (z francúzskeho collage = lepenie) pri ktorej sa na zvolený podklad lepí iný materiál, väčšinou vystrihnutý alebo vytrhnutý so zámerom vytvorenia neobvyklých súvislostí alebo nového významu. Koláž zahŕňa celý rad spôsobov prevedenia výsledného diela v dvojrozmernom alebo trojrozmernom priestorovom vyjadrení. Podkladom ale aj nalepovaným materiálom býva najčastejšie papier, časopisy, fotografie alebo predmety.
Označenie pre sekvenčne usporiadanú postupnosť obrázkov alebo podobných znakov, ktorá sprostredkúva informácie, rozpráva príbeh, opisuje dej a/alebo na čitateľa esteticky pôsobí. Obrázky sú väčšinou kreslené, môže ísť aj o fotky, ktoré sú doplnené textom. Text môže byť umiestnený v takzvaných bublinách uprostred obrázka, v okrajovej časti obrázka alebo pod obrázkom. Obrázky sú často doplnené rôznymi zvukomalebnými výrazmi. Komiks sa dnes považuje za samostatné umenie či žáner. Ide o spojenie literatúry a výtvarného umenia.
L
Výtvarná technika, pri ktorej sa využíva rozmývanie slabej pigmentovej farby na mokrom
alebo suchom podklade napr. čisté plátno. Pochádza z latinského slova lavare = rozmývať. Výsledkom je hladký, jednotný povrch, pri ktorom v ideálnom prípade nevidieť známky používania štetca a je polopriehľadný. Efekt lavírovania dosiahneme použitím veľkého množstva rozpúšťadla (voda, terpentín) s malým množstvom farby (tuš, akrylová farba, tempera, akvarel). Farba sa skladá z pigmentu a spojiva, ktorý dovoľuje pigmentu priľnúť k povrchu. Rozpúšťadlo spojivo riedi a tak umožňuje rozpíjanie farby. Lavírovaním tak vznikajú tenké, jemné a priehľadné vrstvy (lazúry).
Grafická technika, ktorá sa vo veľkom používa už od 17. storočia. Najskôr sa ručne nakreslí čiara najčastejšie do medenej platne, na ktorú sa nechá pôsobiť kyselina, ktorá vyleptá stopu do kovovej platne. Vytvorí jemnú, voľne plynúcu čiaru s mäkkým obrysom. Čím dlhšie kyselina pôsobí, tým je tlač tmavšia.
Najzaujímavejšia klasická grafická technika. Štočok sa pripraví z linolea tak, že naň nakreslíme námet štetcom a tušom. Vyrezávaním línií alebo plôch špeciálnymi rydlami zhotovíme štočok, na ktorý navaľkáme tlačiarenskú farbu a potom odtláčame.
Grafická technika patriaca do skupiny tlače z plochy. Litografia je založená na princípe vzájomného odpudzovania mastnoty a vody. Základným materiálom je litografický kameň alebo kamenná doska s úplne rovným povrchom. Na litografický kameň sa kreslí litografickou ceruzkou, litografickým tušom a inými materiálmi. Pokreslené miesta určené na odtláčanie priťahujú mastnotu teda prijímajú farbu.
M
Starobylá technika pochádzajúca z Ázie. Používala sa najmä na farbenie papiera. Vďaka tomu, že vzor sa nedá tak ovplyvniť ako keď maľujete štetcom, vznikne vždy zaručene originál. Dnes môžeme mramorovaním farbiť papier, textil aj kožu.
Pomocou tejto techniky sa vytvárajú kompozície z menších pravidelných, alebo menej pravidelných prvkov. Podľa materiálu, z ktorého sú prvky, rozlišujeme mozaiku z papiera, textilu, kameňa, skla, hliny, prírodného materiálu, semien atď. Papierová mozaika môže byť zo strihaných, pravidelných tvarov, alebo nepravidelných tvarov, napr. z trhaného papiera.
Z technického hľadiska forma koláže, pretože sa jedná o obraz nalepený v novom priestorovom usporiadaní. Ako základ slúži jediný list, reprodukcia fotografie alebo obrazu, ktorý je po navlhčení a pokrčeniu nalepený na podložku so zachovaním niektorých deformácií, ktoré vznikli preložením papiera a posunom jeho častí v ktoromkoľvek smere. Vo výslednom reliéfnom obraze niektoré časti chýbajú a iné sa dostávajú do nových vzájomných súvislostí.
O
Vyrytá alebo vyleptaná medená platňa elektrolyticky pokovovaná oceľou tak, aby stvrdla a mohla vytvoriť viac odtlačkov. V tomto procese sa stratí istá jemnosť a nuansy obrazu.
Má všestranné využitie. Po zaschnutí si zachováva rovnaký vzhľad ako mala za vlhka, počas maľovania. Má hlboké tiene a žiarivé svetlá. Jej nevýhodou je, že černie a popraská. Názov techniky tejto maľby sa odvodzuje od spojiva, ktorým je vysychavý olej, najčastejšie ľanový. Od tohto spojiva je závislý i život olejových farieb. Olej dodáva farbám lesk, hĺbku, priezračnosť, ale časom spôsobuje aj žltnutie a tmavnutie. Farebné tóny olejových malieb sa
miešajú na palete. Vhodnou podložkou na olejomaľbu je plátno, drevo, papier, kovové plechy. Podložky pred maľovaním treba upraviť nanesením vhodného podkladu, ktoré umožňuje dobré a trvácne spojenie maľby s podložkou.
Smer výtvarného umenia, kde autori diel využívajú poznatky z geometrie a optiky. Snažia sa pomocou väčšinou čiernobielych obrazcov a rastrov dosiahnuť očný klam alebo klam pohybu a nestability.
Staré japonské umenie skladania papiera. Používa iba niekoľko málo pomerne jednoduchých spôsobov prehýbania papiera, ale ich vzájomným kombinovaním sa dajú vytvoriť veľmi zložité tvary. Pre väčšinu skladačiek je východiskom list papiera v tvare štvorca, tradične z jednej strany biely a z druhej farebný, prípadne so vzorom. Papier sa tvaruje iba rôznym skladaním a prehýbaním, zostáva však v jednom kuse a nestrihá sa.
P
Vyrezaný materiál, obvykle papierový kartón, do ktorého sa vkladá samotný obraz, kresba alebo fotografia. Spolu s obrazom sa potom vkladá do rámu a zasklieva. Názov pochádza francúzskeho Passe-partout.
Technika maľovania farebnou kriedou alebo hlinkou spojenými malým množstvom spojiva, pre ktorú sú charakteristické jemné krycie tóny. Voskový pastel je tvrdší než olejový, pri kreslení ho treba silnejšie pritlačiť na papier a výsledkom je sýta a svietivá farba. Olejový pastel je mäkší a mastnejší a pritom mimoriadne svietivý. Lepšie sa ním kreslí na drsný kresliaci papier, voskovým pastelom na hladký papier. Výbornou pomôckou je kresliaci papier s jednou hladkou a druhou drsnou stranou, ktorý sa dá použiť pre oba druhy pastelu.
Spôsob zobrazovania priestorových útvarov, pri ktorom sa zbiehajú rovnobežky a vzdialené predmety pôsobia menšie.
Výtvarný druh, kresliaca technika záznamu obrazu čiarami či už klasicky perom a atramentom alebo pomocou počítačových technológií. Modernejšie sa označuje aj ako klipart. Výrazovým prostriedkom je čiara rôznej hrúbky. Perokresby sú často doplnené lavírovaním alebo kolorovaním. Perokresbu v digitálnom zmysle je možné vytvárať aj digitálnou úpravou fotografií v bitmapovom editore, kedy pomocou filtrov je možné prevzorkovať fotografiu na čiary či už monochromatické alebo farebné.
Obrázok predstavujúci určitú myšlienku, ktorý je zrozumiteľný aj bez znalosti jazyka. Je to jednoduchá forma obrázkového písma. Pôvodne to bola primitívna maľba alebo kresba kreslená ostrým kameňom alebo vyrývaná do kameňa, kostí, rohov alebo maľovaná na kože, skalné a jaskynné steny. Dnes sa v užšom zmysle ako piktogram označuje najmä medzinárodná obrázková značka nahrádzajúca text informácie či zákazu a podobne.
Obrazová galéria, verejná obrazáreň. Pôvodne sieň votívnych (venovaných) obrazov v krídle Propylejí na aténskej Akropole.
Maľovanie vo voľnej prírode, priamo pred krajinným motívom alebo obraz takto namaľovaný. Maliarsky smer zdôrazňujúci plenér sa volá plenérizmus.
Bodkovaná technika kresby alebo maľby bez lineárnych ťahov. Je to dekoratívna technika, v ktorej sú vzory vytvorené na povrchu prostriedku vyrazených bodov. Táto technika je podobná razeniu alebo rytiu, ale vykonáva sa ručne. Pointillé sa bežne používajú na výzdobu zbrane a brnenia.
Dominantný smer výtvarníkov 60. rokov 20. storočia, ovplyvnený populárnou kultúrou a komerčným umením, inšpirujúci sa veľkomestskou kultúrou a jej vizuálnymi prejavmi ako fotografia, film, reklama, komiksy a pod. Pop-art sa šíril okolo polovice 50. rokov nezávisle z dvoch umeleckých centier Londýna a New Yorku. Nadviazal na myšlienky dadaizmu. Hnutie je späté predovšetkým s americkým výtvarníkom Andym Warholom, ktorého rodina pochádzala z bývalého Rakúsko-Uhorska z obce Miková.
R
Sochárske dielo určené na frontálny pohľad a tým sa vlastne líši od sochy, ktorá je určená pre viacero pohľadov.
Menšia dodatočná úprava niečoho, obyčajne umeleckého diela, partitúry, textu a pod.
V grafike súhrnné označenie pre grafické techniky tlače z výšky (drevoryt), z hĺbky (medirytina, oceľorytina) a z plochy (litografia), pri ktorých sa používajú rytecké nástroje (rydlá, ihly).
S
Výkres zhotovený obyčajne voľnou rukou ceruzou na informáciu, na objasnenie predstavy, náčrt, drobný prozaický obrázok, črta.
Označenie obrysu, tieňa, odrazu vo vode, tiež prenesením. Je označením pre čierny obraz na bielom pozadí, tieňový obraz, ktorý podáva obrys predmetu, zatiaľ čo plochu v ňom vyplňuje neurčitou farbou.
Pri maľbe hladká spojovacia vrstva medzi podkladom a farbou. Má vplyv na konečnú tvrdosť a kvalitu farieb. Zložkami šepsu sú plnidlo (sadra, krieda), pigment a spojivo (glej, fermež, akryl).
T
Druh krycej, po zaschnutí trvanlivej vodovej farby, alebo maliarska technika používajúca túto farbu, prípadne obraz maľovaný touto technikou. Táto technika bola používaná už v starovekom Egypte. Prvotným spojivom bolo vajíčko.
Technika pri ktorej sa používa okrúhly štetec, prírodná špongia alebo pokrčená jelenica. Pri práci vznikajú zaujímavé efekty z nepravidelných farebných škvŕn. Na základný farebný náter sa po vyschnutí nanesie (natupuje) vzor v jednom alebo vo viacerých farebných tónoch. Čím viac kontrastných farieb sa použije, tým bude výsledný efekt pôsobivejší.
Stála, najčastejšie čierna farba, ktorá sa používa na písanie, technické kreslenie, kresbu alebo maľbu. Tradičný tuš tvorí suspenzia sadzí vo vode, do ktorej sa môžu pridať spojivá ako želatína alebo šelak.
Zaoberá sa problematikou grafickej úpravy tlačených dokumentov s použitím vhodných rezov písma a usporiadania jednotlivých znakov a odsekov vo vhodnej, pre čitateľa zrozumiteľnej a esteticky akceptovateľnej forme. Zaoberá sa tiež dizajnom písma, výberom farebnej schémy dokumentov, ilustrácií, zalamovaním textu do odsekov až po výber papiera pre tlač.
V
Slávnostné otvorenie výstavy, ktoré býva spravidla doplnené nejakým ďalším umeleckým programom (napr. hudobným, alebo divadelným) a na jeho začiatku býva prednesený krátky úvodný prejav. Typické je pre ňu podávanie vína a občerstvenia. Vernisáží sa môžu zúčastňovať aj kritici alebo médiá. Ak sú vystavované diela vytvorené ešte žijúcim autorom, zúčastňuje sa aj on vernisáže. Hostia popri konzumácii diskutujú navzájom a aj s autorom o vystavovaných dielach. Vernisáž môže byť organizovaná múzeom umenia alebo komerčnými galériami, kde sú diela dočasne vystavené a sú určené na predaj.
Sklenená plocha zložená z rôznofarebných, výtvarne koncipovaných skiel spájaných pomocou olovených pásov a slúžiaca na zasklenie okien. V prenesenom zmysle slova ide aj o názov techniky, ktorá sa používa na ich výrobu.
Druh grafiky (mechanickej reprodukcie obrazu), kde sa farba nanáša valčekom na vystupujúce časti matrice a následne sa otlačí na papier, textíliu alebo iný podklad. Snímať môžeme rôzne nájdené predmety, prírodniny, matrice z kartóna či iných materiálov.
Z
Zobrazuje neživé, nepohyblivé predmety. Maliarska téma, ktorú preslávili najmä holandskí umelci po roku 1600. Najčastejšie zobrazované zátišia sú lovecké, kuchynské, kvetinové.
Ilustrovaná reprezentácia, ktorá predstavuje scény alebo udalosti z každodenného života, ako sú trhy, domáce prostredie, interiéry, večierky, hostinské alebo pouličné scény. Vo všetkých odvetviach umenia sú však žánre neurčité kategórie bez pevných hraníc a sú určené predovšetkým zažitými konvenciami.
